V roku 1982 sa v Oviede formuje prvá menšia skupina s názvom Peña Azul Universitaria, ktorá našla svoje miesto na západnom konci štadióna a prezentuje sa vynikajúcim supportom a vlajkou na každom zápase. V roku 1986 vzniklo na rovnakom konci štadióna ďalšie zoskupenie, ktoré si hovorilo La Peña Azul Chibiri. Táto skupina sa však rokmi značne ľavicovo radikalizovala, začínajúc ich menšou frakciou Merucu Xusticieru a neskôr Triskel Armau.
V roku 1988 sa zrodila prvá ultras skupina v Oviede – Brigadas Azules. Boli to miestne zoskupenia rockerov a metalistov a neskôr v 90. rokoch sa začali objavovať aj skinheads so silným národno-socialistickým cítením. Ideologické rozdiely medzi Brigadas a Chibiris prinášali množstvo konfrontácií medzi týmito zoskupeniami a futbal sa tak dostal až na druhú koľaj.
Veľa ľudí tieto zbytočné politické rozbroje vyrušovali a z toho dôvodu si začali hľadať novú skupinu, ktorú našli 19. decembra 1994. Tá sa nachádzala medzi týmito dvoma bojujúcimi zoskupeniami a hovorila si North Boys.
Z histórie poznáme niekoľko prípadov, kedy sa od tvrdého jadra vyčlenila úzka skupina ľudí. Takéto skupiny z rôznych dôvodov nemali dlhú životnosť a časom zanikli. To však nebol prípad skupiny North Boys, ktorá aj napriek zjavným nezhodám s ostatnými skupinami dokázala napredovať a posilňovať až do dnešných rozmerov a prežila všetky ostatné zoskupenia.
Z malej skupinky North Boys sa v priebehu 12 zápasov stala skupina takmer 200 ľudí, ktorí sa spoločne ukázali proti Sportingu Gijón. Počas prvej sezóny 94/95 si všetci uvedomili, že skupina bola veľmi dezorganizovaná, takže sa pristúpilo k vytvoreniu štruktúry, zabezpečujúcej organizáciu k riadnemu napredovaniu. Prvou vecou bola zmena názvu North Boys, keďže táto skupina bola prv divíziou predošlej skupiny Brigades Azules a členovia tohto zoskupenia sa chceli dištancovať od akýchkoľvek predchádzajúcich projektov.
Začalo sa teda pracovať na názve, ktorý by zároveň identifikoval skupinu a pevne ju spájal so Španielskom a regiónom Asturiasu. Rozhodlo sa pre názov SYMMACHIARII, meno niekoľkých odvážnych a lojálnych astúrskych bojovníkov, ktorí na tomto území bojovali v rímskych dobách. Bolo mnoho ľudí, ktorým sa nový názov páčil, no boli aj takí, ktorí novým názvom neboli nadšení. To však bolo dobré. V Oviede konečne vznikla skupina, kde sa mohlo s niečím nesúhlasiť.
V roku 1995 sa skupina Brigadas Azules nadobro rozpadla a väčšina členov prešla pod vlajku Symmachiarii. Stále však zostáva niekoľko mladých ľudí, ktorí sa snažia pokračovať v dedičstve Brigadas Azules pod menom Kaos Azul,. Symmachiarii sa stali jedinou ultras skupinou v Oviede. Začali sa organizovať výjazdy, rôzne akcie a predaj suvenírov. Napriek tomu rast nebol taký ako sa očakávalo a kotol tvoril v priemere 100 členov na zápas. Bolo teda na čom pracovať. Postupom času si však skupina spravila svoje meno, napríklad ukoristením 14-tich transparentov rivala zo Sportigu z ich skladu. Skupina dala o sebe vedieť a začala získavať rešpekt, ktorý jej dovtedy chýbal.
V sezónach 98/99 a 99/00 sa pokračovalo v skvelých výkonoch a skupina cestovala za svojim klubom na každý zápas v pekných počtoch, čím si vyslúžila ďalšie uznanie medzi ostatnými španielskými ultras skupinami ako „Revelation Group of the season“ a „tretia najlepšia ultras španielska skupina“. Taktiež výstavba nového štadióna prispela k výraznému rastu skupiny.
V roku 2002 sa klub dostal do nelichotivej situácie vďaka akcionárom, ktorí ho finančne vyciciavali a ocitol sa blízko zániku. Hráči aj ľudia na klube prestali byť platení a Oviedo pomaly zostupovalo v tabuľke na najhoršie pozície. Nasledoval zostup do 3. ligy a v roku 2003 sa rozhodlo o definitívnom zániku Ovieda a založení nového klubu Asturu, ktorý by reprezentoval mesto. Tu sa však prejavil „oviedizmus“ a skupina Symmachiarii dokázala zmobilizovať davy na protestné akcie, zhromaždenia a demonštrácie čím sa im podarilo zánik klubu zastaviť. Začínala sa najlepšia sezóna v histórii Symmachiarii. Neuveriteľné prezentácie, výjazdy do celého okolia s viac ako 2000 fanúšikmi, neprekonateľný support. Aj toto všetko zabezpečilo, že Oviedo sa vrátilo naspäť do 2. ligy.
Táto aktívna ochrana značky Real Oviedo, ktorá začala v roku 2003 dosiahla svoj vrchol v roku 2012, kedy sa Oviedo kvôli novým smerniciam opäť dostalo na pokraj zániku. Bola to práve skupina Symmachiarii, ktorá sa zaslúžila o historické navýšenie kapitálu (až na 4 milióny eur), ktorý slúžil na oživenie klubu. Uskutočnila sa veľká mobilizácia akcionárov, kedy si jeden po druhom, všetci fanúšikovia a ich rodiny kúpili akcie klubu. Je to tak jedna z mála ultras skupín, ktorá sa aktívne zaslúžila o záchranu svojho klubu a je aj jeho akcionárom.
Skupina Symmacharii hlása 3 základné body a to „antisportingizmus“ voči ich najväčšiemu rivalovi Sportingu Gijón, „oviedizmus“ teda absolútny zápal pre svoj klub a to nie iba počas match days, ale aj pri aktivitách medzi hracími dňami a do tretice „apolitickosť“ a teda, že svoju politickú orientáciu si musia fanúšikovia Realu Oviedo nechať doma, pretože šport a politika spolu nejdú dohromady.
Ďalšie informácie o zoskupení Symmachiarii nájdeš na ich webe Symmachiarii94.com.