Ako sme už viackrát písali, našu schránku na FB a IG neustále zahlcujú otázky typu „Kedy sa vrátite na sever?“. Počas európskych zápasov to platilo dvojnásobne, keďže Európu bez dobrej atmosféry si nevedeli mnohí z vás predstaviť. Dokonca sme sa nechali počuť od fanúšikov z iných táborov, že keď prídu európske zápasy, zrušíme aj bojkot.
K tomu iba dva body. Za prvé, žiadny bojkot nie je, čo sme písali už niekoľkokrát a za druhé, aj keby bol, za slovom by sme si stáli tak ako kedysi, aj keby nás to malo zrujnovať opäť na nulu. Na plané slová tu máme iné tábory.
PRVÉ PROBLÉMY
Ku „kormidlu“ sa dostávame po korone, kedy dochádzalo všeobecne k úpadku fandenia úplne všade, nakoľko sa naša vláda rozhodla zrujnovať nie len kultúru, ale aj šport a ultras Žilina práve prechádzal prirodzenou obmenou ľudí na vedúcich pozíciach. Prvé kontakty s ľuďmi z MŠK vyzerali dobre. Možno to bolo vysokou motiváciou a zalepenými očami, prípadne tým, že sme sa nestretli zatiaľ s nikým z „najvyšších kruhov“, možno kombinácia oboch faktorov. Vytriezvenie však prišlo pomerne rýchlo a to pred oslavou 20 ročnice, kedy sme si zmenili dovolenkový program a voľno v práci len preto, aby sme sa stretli s riaditeľom klubu. Nuž k stretnutiu nedošlo, nakoľko tam niečo vošlo a nebolo ani toľko chochmesu, aby nás upovedomili, že by sme nemali chodiť, keďže k dispozícii majú iba človeka, s ktorým si môžeme popísať aj na facebooku. (Veľmi v skratke, nebudeme to rozpytvávať z nám známych dôvodov.) Každopádne toto bola prvá iskra, ktorá nás dala do pozoru a časom sme si začali všímať, že v očiach niektorých ľudí z MŠK nie sme viac, ako odpad z tribúny Sever, ktorý niečo potrebuje od klubu. Ono by nedošlo ani ku komunikácii cez internet, keby si v MŠK nemyslia, že nás opijú suchým rožkom, nakoľko naše IQ nepresahuje dvojciferné miesto a uveríme každej blbosti, ktorú nám naservírujú. Nebol priestor na to, aby sme si spravili meno, aby sme sa predstavili a rozumne porozprávali. Zaškatuľkovaní sme boli tak ako mnoho našich predchodcov a to je jedna z mála vecí, ktoré nás nevýslovne urážajú. Pritom nezaujatý divák musí uznať, že zoskupenie Ultras Žilina sa od skončenia korony vyhýba akýmkoľvek výtržnostiam, konfliktom a inému zbytočnému zamestnávaniu polície.
Nebudeme zo seba robiť mučenníkov a tvrdiť, že sme čistí ako ľalia. To by nám aj tak zrejme nikto neuveril. Spravilo sa niekoľko prešľapov, ktorým sa mohlo dať predísť, no nikto učený z neba nespadol a niekedy sa proste stalo. Naša snaha viesť korektný vzťah s ľuďmi z MŠK však bola úprimná, či tomu niekto z nich verí, alebo nie. Bol tu však človek, ktorý našu dôveru stratil a postupne sa tak začali veci stále viac komplikovať. Zlom prišiel zrejme po 20 ročnici, kedy nastalo viacero opatrení, ktoré sa nám nepáčili. Z druhej strany bolo vyčítaných tiež pár vecí. Vedeli by sme ich z fleku vydiskutovať a uviesť všetko na pravú mieru ako aj očistiť naše meno v očiach druhej strany, či verejnosti. Zrejme by si to však odnieslo pár ľudí z nižších pozícií, ktorí sú zrejme poslednými ochotnými strácať na klube nervy, pretože ich srdcia skutočne bijú pre túto značku! Nechali sme to teda v rovine „tých zlých ultras“. Na nás to zhorí… Aj z tohto dôvodu sme sa k tomu nikdy na našom webe nevyjadrovali.
Ako sa hovorí, aj napriek tomu sme nehádzali flintu do žita. Sever ostal zatvorený vraj kvôli bezpečnosti, a my opäť „na ulici“. Sila na vedenie nejakej vojny s klubom však nebola a rozhodli sme sa naďalej ostať ticho (v rámci možností). Keď však do Žiliny zavítal Ružomberok, videli sme to ako skvelú možnosť zafandiť si opäť na severe, keďže s chalanmi máme nejaký ten rok veľmi dobré vzťahy. A keďže ochota bola aj z ich strany, verili sme, že všetko pôjde ako po masle, keďže otázka bezpečnosti je týmto vyriešená. Obyčajné fandenie, oni RK, my Žiline. Na záver nejaké to pivko. O to väčší bol šok, keď sme dostali echo od chalanov z Ruže, že polícia im kvôli tomu začína dávať „riadne do tela“. Samozrejme ako už vieme, „niekto“ sa postaral o to, aby sme sa na sever nedostali. Došlo aj k nejakej slovnej výmene medzi nami a príslušníkmi PZ, kedy nás zarazila poznámka jedného člena PZ, ktorý s kľudom povedal, že polícii je to jedno či tam sme. Toto ide z klubu a máme si to riešiť s dotyčnou osobou.
Akože… To je trošku priveľa. Prečo by sme mali veriť polícii, ktorej sa nedá veriť ani nos medzi očami a kladné IQ dosahujú iba keď si so sebou vezmú policajných psov? Lenže…
FANÚŠIKOVIA ÚSPECHU
Zrejme čakáte, na čo sme došli. No povieme vám iba toľko, že po konfrontácii nebola poskytnutá odpoveď vôbec taká, v akú sme dúfali, čo iba podporilo ďalší rast našej nedôvery. Pohár sa začínal prelievať a skalní, ktorí sa ani nezachveli pri akejkoľvek búrke, zrazu začali sami od seba oznamovať bojkot domácich zápasov, čo už vôbec nebolo dobré pre žiadnu stranu.
Na naše počudovanie však prišlo pozvanie na vzájomné stretnutie. Nevedeli sme čo si o tom myslieť. Nie každý bol ale ochotný odchádzať z práce, či si brať dovolenku. No myšlienka na to, že by sa tento šum medzi nami mohol vyriešiť bola silná. Taktiež sa tým naskytla možnosť 100%-ne si potvrdiť, alebo vyvrátiť naše podozrenia, prípadne vysvetliť niektoré z našich konaní.
Našli sa teda dvaja statoční, ktorí si to okno spravili a so stretnutím sme súhlasili. Predsalen, veľa ľudí stále dúfalo, že ide o nedorozumenie, ktoré sa nakoniec vysvetlí. O to väčšie bolo naše prekvapenie, keď sme zistili, že miesto dialógu ide skôr o monológ, počas ktorého sme si vypočuli bez servítky, že sme najobávanejší ultras na Slovensku, takmer každý zápas je rizikový, čo stojí veľa peňazí a bodka za všetkým bol zápas s Trnavou a nakoniec aj zápas s Banskou Bystricou. Tam nevieme čo mysleli, keďže sa tam nič nestalo. A že sme fanúšikovia úspechu a chodí nás málo. No a nakoniec, že prehodenie hostí na juh je drahé, takže to nespravia a musia zrušiť aj oplotenie, takže sever bude celý iba hosťovský, minimálne najbližších 5 rokov. Rýchlo nám došlo, že sľuby o prehodení hostí po dokončení podchodu zo žel. stanice boli iba prázdne frázy, len aby sme držali huby. Ostatok ani radšej nejdeme vyťahovať, je to smiešne a úbohé zároveň. Vyše hodiny plakania ako je všetko spojené s nami na hovno.
VÝJAZD DO KOŠÍC
Zrejme všetkým z vás už v tejto chvíli došlo, prečo doma na futbal nechodíme. Sever je pre nás alfa a omega. Bojkotovali sme 5 rokov a bojkotovali by sme aj ďalších 10. Plus tie urážky, ktoré boli za hranicou slušného správania. Stále sú tu však hráči, ktorí si našu podporu zaslúžia, zvlášť po tom, akí dostali mediálny lynč po zápasoch s Gentom. Rozhodli sme sa teda podporovať ich aspoň na výjazdoch.
Košice pripadli na krásny dátum, 19. 08, navyše je to pekné mesto, s novým štadiónom a zatiaľ medzi fanúšikmi vládne aj eufória z najvyššej ligy takže bol by hriech nevycestovať. Zišla sa menšia partička, zato so super ľuďmi a … čo budeme hovoriť ďalej? Zábava už vo vlaku aj s personálom, v uliciach Košíc pokoj, pivo výborné, polícia na počudovanie taká ústretová, že to sme hádam nezažili, no čo by sa mohlo pokaziť hádam nič. Cestou na štadión, ktorú sme absolvovali peši v 35°C, by sa zišlo dobré schladenie. Schladenie prišlo, avšak nie také, aké sme mali na mysli.
Polícia zistila, že nemáme zabezpečené lístky na štadión a klub ani nebol ochotný ich zabezpečiť. Aj napriek tomu, že sme sa nikomu neprosili, z vlastnej iniciatívy začali pracovať na tom, aby sme sa dostali na štadión. Onedlho telefonovali z košického klubu a bez akýchkoľvek prieťahov a blbostí nám pripravili lístky, za čo im patrí vďaka.
Tragikomické však boli až ironické vyhlásenia pracovníkov v Košiciach (nebudeme konkretizovať), ktorí sa smiali, aký máme „super klub“, že toto ešte nezažili a nedivia sa nám, že doma nechodíme. Nakoniec „sa nám donieslo“, že z nášho milovaného klubu prišlo vyjadrenie, že sa od nás dištancujú a s fanúšikmi, ktorí sa objavia v Košiciach nechcú mať nič spoločné. Preto sme sa rozhodli odfandiť iba prvé minúty a ukázať tak, aký je to rozdiel, keď majú hráči za sebou 12-teho hráča, aj keď možno nie v stovkách kusov, a aké to je, keď je na štadióne ticho.
Pre doplnenie: Frustrácia bola vysoká a vyskytol sa aj pokrik smerom k vedeniu, ktorý bol však nakoniec rýchlo zatrhnutý, keďže po sobote nám nikto z vedenia klubu nestojí už ani za akúkoľvek reakciu. To pre prípad, že by chcel niekto plakať, ako sme tam prišli pokrikovať na majiteľa a jeho podržtašky. Dovtedy to nikoho ani len nenapadlo
V médiách sa už dočítate aj o nejakom konflikte s trénerom na konci zápasu. Povedzme, že frustrácia bola stále privysoká a pán Hynek sa zachoval ako pravý tréner, ktorý stojí za svojimi zverencami. Emócie sa však rýchlo ukľudnili a so zástupcami Ultras Žilina všetko rozumne vysvetlilo a urovnalo k vzájomnej spokojnosti. Sme radi, že sme mohli priamo hráčom vysvetliť, že za nimi stojíme a aj budeme, aj keď nás po sobote neuvidia s najväčšou pravdepodobnosťou už ani na výjazdoch. To už kde sme dospeli, aby sa nás vlastný klub snažil dostať zo štadióna a naopak polícia naň? Toto je úplne absurdné.
BOJKOT? NIE, ĎAKUJEME.
Čakali by ste bojkot? Nie. Rezignácia. Nerezignovali sme kvôli úspechom-neúspechom. Mnohí z nás rezignovali kvôli postoju klubu. Sme často dospelí ľudia s rodinami a deťmi. Nedá sa do nekonečna chodiť na výjazdy a skúšať, kedy vás na štadión pustia a kedy sa zariadi, aby ste sa otočili domov. Bojkot potrebný nie je. Ten by vyznel ako vyhlásenie ľudí, ktorí sú pri kormidle a ostatní iba poslúchajú. My dávame všetkým voľnú ruku. Takto môže svoj postoj vyjadriť každý jeden člen osobne. Kto chce, nech chodí a fandí.
Akákoľvek snaha o vytvorenie dobrej futbalovej atmosféry na zápasoch MŠK je vítaná. Ako zoskupenie Ultras Žilina sa však do takýchto aktivít neplánujeme zapájať a aj z toho dôvodu odteraz na našom webe nenájdete pozvánky spojené s futbalovými stretnutiami.
ZÁVER
Ultras Žilina tvorí mnoho ľudí od riaditeľov, podnikateľov, súdnych znalcov, konštruktérov po remeselníkov, hudobníkov, ľudí, ktorí živia svoje rodiny s deťmi, študentov, atď… Nie je to tak, že by sme chceli niekoho vyzdvihovať, pretože skutočná inteligencia nezáleží od profesie a vysokoškolského diplomu, aj keď niektorí ľudia z MŠK si to viditeľne myslia. Nedá sa spolupracovať s niekým, kto nás vidí ako odpad spoločnosti, nezamestnaných alkoholikov, ktorí premýšľajú iba nad tým, ako spravia niekde bordel, a ktorí na klub vyšľú vždy len tých najmenších alkoholikov, ktorí vytrhli v živote najmenej sedačiek. Ak máme komunikovať s predsudkami, tak nemá zmysel to robiť.
Nie je nás ani veľa. Jadro tvorí možno 30 až 50 ľudí, ktorí majú tiež svoje rodiny a nemôžu byť všade. Na toto jadro sa nabaľuje každý člen a spolu tvoríme značku Ultras Žilina. Hej, na niektorom zápase nás bolo 30, na inom 300. Tí skalní sú tam však pravidelne. Ostatných donútiť nevieme. A označiť týchto pár ľudí, derúcich tam svoje hlasivky, fanúšikmi úspechu aj napriek tomu, že Žilina žiadny výrazný úspech posledné roky nezažila, je úplne mimo misu. Ale zrejme má klub rady fanúšikov, ktorí budú hnať mužstvo svojim supportom pravidelne vpred a nejakých občastníkov netreba a vyjadrili sa, že o nich ani nestoja. Takže dávame priestor tým, ktorí tak učinia.
Takže ešte raz a naposledy. Oficiálny bojkot nie je. Kto chce nech chodí. Drvivá väčšina z nás je však totálne zhnusená z tohto chovania a náš nezáujem navštevovať zápasy ostáva, aj keby sa mal zajtra severný sektor opäť sprístupniť. Samozrejme na sever s nejakou klietkou viackrát nepristúpime. To, že sme niekedy privreli oči aj napriek vedomiu, že nás majú za menej inteligentných a prenechávanie falošného pocitu nadradenosti, skončilo.
Ak príde skutočný záujem o vyriešenie situácie a prinavrátenie cvengu značke MŠK, ktorú si právom zaslúži, istotne to zistíme a férovo sa k tomu postavíme. Do tej doby nemá zmysel míňať náš čas a energiu na veci vedúce do slepej uličky.
Čo sa týka futbalu v Žiline, aktuálnu situáciu perfektne vystihuje posledný komentár pána Jasenka:
„Na prázdnu severnú tribúnu dopadá prach a ten zvyšok chodí už len z akejsi zotrvačnosti. Nastala rezignácia.“
Viac sa k tomu asi netreba vyjadrovať. Je nám akurát ľúto hráčov, ktorí hrajú nie na to na čo majú, ale aj viac, ako sme mohli vidieť v konferenčnej lige, no fanúšika natrvalo neprilákajú a počas zápasov môžu akurát tak počúvať od pripitých cholerikov, akí sú barani a čo to robia s tou loptou. Svoju podporu sme im chceli vyjadrili aj na vonkajších zápasoch konferenčnej ligy a v oveľa väčšom počte, ale aj tam sa začali diať veci medzi nebom a Zemou, ktoré nám to znemožnili. Škoda. Sú to predsa hráči, na ktorých vždy záležalo. A aj naďalej záleží, no bohužiaľ, urážať sa nenecháme…
Tí z vás, ktorí ale prahnú po pravej fanúšikovskej atmosfére, sú medzi nami vítaní na hokejových stretnutiach Vlkov Žilina. Povieme iba toľko, že prezentácia bude priamo úmerná podpore z klubu a tribún, takže už teraz sa máte na čo tešiť, pretože to bude pecka. 😉